Žlna zelená (Picus viridis) Angl. Green Woodpecker
Hojne rozšírená po celom území Slovenska, ale menej početná ako ďateľ veľký. Ide rovnako o zákonom chráneného živočícha. Vo vyšších polohách je zriedkavejšia. Hniezdi nanajvýš do nadmorskej výšky 800 m n. m., vyššie vystupuje iba zriedkavo. Súvislým lesným komplexom sa vyhýba, skôr ju nájdeme na okrajoch lesov, na rúbaniskách, v hájoch, stromoradiach, lesoparkoch a parkoch, prípadne pri pasienkoch, v sadoch, záhradách, v otvorenej krajine všeobecne, dokonca aj v ľudských sídlach. Obľubuje prostredie s mraveniskami, mravce a ich larvy tvoria podstatnú časť jedálníčka žlny.
Je zeleno sfarbená, zo spodu svetlejšia, s veľkosťou hrdličky. Samček aj samička sú si podobní a majú obaja na hlave červené temeno. Čierny "fúz", ktorý prechádza od očí šikmo dolu má u samca červený stredový prúžok. Hlas má žlna charakteristický, znie ako chichotavé "glyglyglyglygly....", ktoré sa pomaly zrýchľuje a na konci klesá.
Je to stály vták, bez tendencií migrovať, nanajvýš len preletuje na menšie vzdialenosti (do 15 km). Odhadovaný počet hniezdiacich párov je do 2 000, zimujúcich jedincov je o niečo viac. Hniezdi monogamne (samec má len jednu samičku) raz ročne v apríli až máji. Hniezdo je umiestnené v dutine (vytesanej) s okrúhlym alebo oválnym otvorom. Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia počas 16 až 17 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde asi 19 dní a potom ešte 14 dní prikrmujú. Hniezdne teritórium žlny je veľmi rozsiahle, bežne 50-100 ha. V menej vhodných podmienkach však hniezdi len "riedko".
Nález hniezda v budove bol ešte v 50-60-tych rokoch v prípade žlny skôr raritou, dnes sa s prienikom žlny do ľudských sídel aj v reprodukčnom období stretávame stále častejšie. V zimnom období je v ľudských sídlach bežná a to hlavne v prípade, ak napadne snehová pokrývka, ktorá žlne nedovoľuje dostať sa k hmyzej potrave v zemi. Túto potravu si totižto vyhrabáva. Za takýchto okolností zbiera potravu aj na stenách budov. V zateplení však aj nocuje a tak sa aj v prípade žlny stretávame stále s početnejšími prípadmi poškodených zateplených fasád.